Predstieranie je krutá hra
Autor: Kris Wright
Originál: http://www.fanfiction.net/s/1731618/1/
Preklad:Mummy
Info: Luke musí svojej tete predstaviť snúbenicu, ale čo keď žiadnu nemá? Kto sa bude za ňu vydávať? Samozrejme Lorelai.
Postavy: Lorelai, Luke, teta Leslie
Kategória: romantika, humor
Pairing: Lorelai/Luke



5. Je láska vo vzduchu?

Luke pomaly otvoril oči a uvedomil si, že je takmer poludnie. Pozrel sa na druhú stranu postele a uvidel, že Lorelai spí s hlavou na jeho ramene a ruku má na jeho hrudi. Jemne do nej strčil, ale nezobudila sa. Ťukol ju do hlavy a konečne sa pohla. Ospalo sa naňho pozrela.

„Čo?“ Potom si všimla, v akej polohe spí. Rýchlo sa prevalila a posadila. Luke ju nasledoval.

„No, keď už som hore, čo by si povedal na raňajky?“ opýtala sa s nádejou.

„Ako si želáš.“ Znova sa pozrel na hodinky. „Nemôžem uveriť, že som sa zobudil tak neskoro, nikdy som toľko nevyspával.“

„Ani ako dieťa cez víkendy?“

Pokrútil hlavou. „Vždy som vstával skoro a pomáhal otcovi v obchode.“

Lorelai naňho hľadela. „Potrebuješ pomoc.“ Postavila sa a začala stlať posteľ.

„Prosím?“ spýtal sa a pomáhal jej s plachtou. „Ja nie som ten, kto má problém s kávou.“



„Nemôžem uveriť, že už odchádzate,“ sťažovala si Leslie, keď im pomáhala naložiť veci do auta.

„Viem, ale čaká nás veľa práce,“ odvetila Lorelai.

„Och, ale no tak. Obaja ste svojimi vlastnými pánmi, môžete ísť do práce, kedy chcete.“

„To áno, ale pracujeme sedem dní v týždni, takže sme si už zobrali príliš veľa voľna. Mám pocit, že celé mesto je už zúfalé z Caesarovej kávy.“

„Lorelai, dúfam, že na svadobnej ceste nebudete pracovať.“

Lorelai sa zarazila pri Lesliených slovách. „No ale nejdeme sa brať hneď teraz.“

„Čo tým myslíš?“

„No určite počkáme aspoň do jesene, keď bude hotel už trochu zabehnutý.“

„Áno, a kedy otváraš hotel?“

Lorelai vzdychla. „Už o dva týždne a ešte toho musíme toľko spraviť. Na tomto výlete som si úžasne oddýchla.“

„Rada by som sa ubytovala v tvojom hoteli a potom vás oboch navštívila.“

„Iste, bude nám veľkým potešením. Dám vám číslo a môžete si rezervovať izbu.“

Leslie sa usmiala. „To bude skvelé. Možno by som tam mohla zostať aj cez vašu svadbu.“

Lorelai sa zarazila. „Pravdepodobne. Zaujímalo by ma, kde zmizol Luke.“

„Och, Lorelai, potom musím spoznať tvoju krásnu dcéru.“

„Iste,“ odpovedala, keď sa Luke objavil vo dverách. „Máme všetko?“

Prikývol. „Áno, všetko je zbalené. Ďakujeme, tetuška.“

„Ale samozrejme, poď sem,“ povedala Leslie a objala Luka. Potom sa obrátila k Lorelai. „Dúfam, že urobíš môjho synovca šťatným.“

Lorelai sa trápne usmiala, keď ju objala. „Iste.“ Odtiahla sa a Lorelai s Lukom nastúpili do auta. „Dovidenia, Leslie, ďakujeme.“

„Dovidenia,“ mávala im Lesie, keď vyrazili.



Lorelai a Luke sedeli v lietadle a podľa pilota práve leteli nad Ohiom. Lorelai sa hrala so zásnubným prsteňom a Luke sa pozeral z okna.

Lorelai si vzdychla. „Luke, prsteň tvojej mamy je nádherný, môžem si ho nechať?“

Pozrel sa na ňu. „Požiadal som ťa o ruku?“

Zamračila sa. „Nie.“

„To je tvoja odpoveď.“

„Takže ma nechceš požiadať o ruku?“

„Čože?“

„No tak, haló, hrala som tvoju snúbenicu, prežili sme toho spolu veľa, myslím, že by sme sa mali zasnúbiť a potom by som ušla aj s prsteňom.“

Prevrátil očami a vzal ju za ruku. „Nie.“

„Luke,“ protestovala. Položila ruku na jeho. „Prosím, nie,“ prosila s našpúlenými perami.

Pozrel sa jej do očí. Ona sa dívala do jeho. Hľadeli na seba asi päť minút, kým ich nevyrušila letuška s večerou. Rýchlo odvrátili pohľad a Lorelai si uvedomila, že prsteň má stále na ruke.

 

<< 4. kapitola - Dve slová

6. kapitola - Áno alebo nie >>

 

Komentáre


layout by mummy | zdroje | optimalizované pre Mozilla Firefox, 1024x768 + Free counters!