Predstieranie je krutá hra
Autor: Kris Wright
Originál: http://www.fanfiction.net/s/1731618/1/
Preklad:Mummy
Info: Luke musí svojej tete predstaviť snúbenicu, ale čo keď žiadnu nemá? Kto sa bude za ňu vydávať? Samozrejme Lorelai.
Postavy: Lorelai, Luke, teta Leslie
Kategória: romantika, humor
Pairing: Lorelai/Luke



6. Áno alebo nie

Lorelai vošla do svojho domu a v momente, keď sa jej noha dotkla drevenej dlážky, položila tašku. Vydýchla si a podišla k telefónu, aby si vypočula odkazy.

„Ahoj, Lorelai,“ ozval sa hlas, keď sa zvalila na gauč, „viem, že si povedala, že už so mnou nechceš hovoriť, ale musím vedieť prečo. Bolo nám spolu dobre a o jeden telefonát neskôr je zrazu po všetkom. Naozaj tomu nerozumiem a rád by som ťa videl. Zastavím sa u teba v nedeľu okolo štvrtej, fajn? Ahoj.“

„Do kelu! Prečo, Jason? Prečo?“ povedala Lorelai nahlas. Obzrela sa na hodiny, ktoré ukazovali 15:56. „Skvelé!“ Vstala z gauča a išla hore.



Lorelai začula klopanie na hlavné dvere a išla otvoriť. Vonku uvidela stáť Jasona a obrovskou kyticou kvetov.

„Lorelai, čo sa stalo?“ povedal s náznakom úsmevu. „Som ochotný na našom vzťahu pracovať.“

„Áno? Dobre pre teba,“ odpovedala.

„Môžem vojsť?“

Vzdychla. „Asi áno.“

Vošiel dnu a podal jej kyticu. Vzala ju a zamierila do kuchyne. Jason ju nasledoval.

„Takže, porozprávame sa o tom, čo sa stalo?“ začal Jason a posadil sa k stolu.

Lorelai položila kvety do drezu a sadla si oproti nemu. „Fajn, ale o čom chceš hovoriť?“

„Prečo si to ukončila.“

Pokrčila plecami. „Myslela som, že som sa vyjadrila jasne. Podľa mňa sme príliš rozdielni a nefungovalo by nám to.“

„Nie, Lorelai, sme stvorení jeden pre druhého.“

„Tak prečo mám pocit, že s tebou nechcem byť?“

Jason sa zatváril sklamane. „Ty so mnou nechceš byť?“

„Nie, a preto som sa s tebou rozišla,“ vysvetlila nonšalantne. Ľavou rukou si poškrabala nos.

„Čo je to?“ vyzvedal.

„Čo je čo?“

„Tvoj prsteň, je veľmi pekný.“

„Há?“ Lorelai sa pozrela na svoju ruku a uvidela prsteň od Luka. „Och, vieš...“ začala pomaly a v hlave si priplavovala plán, „keď som sa s tebou rozišla, spoznala som jedného muža a dali sme sa dokopy.“

„A teraz ste zasnúbení?“

„Áno, predstav si to,“ povedala s veľkým úškrnom.

Jason otvoril ústa a len ťažko hľadal slová. „A-a-ako... t-to...?“

Lorelai pokrčila plecami. „No, spoznala som ho, zrazil ma z nôh a o pár týždňov sa budeme brať!“ Niekto zaklopal na dvere a Lorelai sa postavila. „Možno je to môj snúbenec.“ Otvorila dvere. „Luke! Ehm, ahoj, zlatko! Ako sa máš?“ Letmo ho pobozkala na pery a on sa na ňu pozeral.

„Luke?“ vyzvedal Jason, „myslel som, že sa poznáte už dávno.“

Lorelai sa obrátila k Jasonovi. „No, áno, ale akoby som ho len teraz spoznala, nikdy som nevidela jeho druhú stránku. Nie je to tak, zlatko?“ opýtala sa Lorelai Luka.

„Čože?“ nechápal Luke.

„Je to v poriaku, miláčik, už som Jasonovi povedala, že sme zasnúbení,“ vysvetľovala a zdôraznila slovo zasnúbení.

Luke sa chytil. „Och, aha, dobre vedieť.“ Vošiel dnu a postavil sa vedľa Lorelai. Dala mu ruku okolo pása a pritiahla si ho bližšie.

„Nemôžem tomu uveriť,“ prehovoril Jason.

„Áno, vieš, keďže sa už poznáme, rozhodli sme sa preskočiť k vážnejším veciam, však, zlatíčko?“

„Presne tak,“ odvetil Luke a cítil sa trápne.



Lorelai zavrela predné dvere a vydýchla si. „Tak a je koniec.“

„Prečo si to urobila?“ opýtal sa Luke, keď sa otočila.

„Uvidel prsteň a chcela som to s ním ukončiť.“

„A čo si pomyslí, keď sa bude zhovárať s tvojimi rodičmi a dozvie sa, že nie si vydatá?“

„No tak sa budeme musieť vziať,“ našla odpoveď Lorelai.

„Čo?“

Uvedomila si, čo povedala. „Čo? Och, ehm, neber ma vážne! Šibe mi! Bláznivá Lorelai! Takže, čo ťa sem priviedlo?“

„Môj prsteň.“

Prehltla. „Myslela som, že je môj.“

„Lorelai, nechodíme spolu, nemôžeš ho mať. Je pre ženu, s ktorou sa ožením.“

„A čo keď to budem ja?“ opýtala sa Lorelai. Vo vnútri prevrátila očami. Nemohla uveriť, že hovorí také veci. Čo je to dnes s ňou?

„Čože?“

„Po-počul si ma. Čo ak existuje nejaká bláznivá šanca, že nám je súdené byť spolu? Celé mesto o tom hovorí a dokonca aj moja matka, pre božie rany!“

„O čom to hovoríš? Že by sme to mali skúsiť spolu... spolu?“

Lorelai sa zhlboka nadýchla. „Možno.“

Luke podišiel o krok bližšie. „Lorelai, áno alebo nie?“

Pozrela sa naňho. „A čo keby som povedala áno?“ Vzal jej tvár do dlaní a naklonil sa. Jemne sa perami dotkol tých jej a chcel sa odtiahnuť. Lorelai ho pritiahla naspäť a pobozkala. Najprv to bol letmý dotyk, ale začal sa prehlbovať. Luke jej položil ruku na pás a pritiahol si ju bližšie. Jazykom začala dráždiť jeho spodnú peru, kým nepotvoril ústa. Slabo vzdychla, keď sa ich jazky prvýkrát dotkli. Pritiahol si ju ešte bližie a pomaly skúmal jej ústa. Odtiahli sa, až keď sa už nutne museli nadýchnuť. Lorelai sa mu pozrela so očí a zašepkala: „Áno.“ Luke sa uškrnul a znovu si ju pritiahol bližšie.

Za nimi sa ozval hlas. „Ó môj bože.“

 

<< 5. kapitola - Je láska vo vzduchu?

 

Komentáre


layout by mummy | zdroje | optimalizované pre Mozilla Firefox, 1024x768 + Free counters!